Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

V novom dome bývali už skoro 6 mesiacov. Termín pôrodu sa už rýchlo blížil. Narutovi za tých pár mesiacov poriadne narástlo brucho. Častejšie ho bolel chrbát a aj nohy. Na nákupy chodil už len Sasuke. Naruto totiž zaspal už o ôsmej večer a vstával vždy okolo desiatej. Sasuke sa len čudoval. On sám chodil spávať vždy o pol noci a vstával o siedmej , čo nemohol spať. Ale raz si Naruto zmyslel , že je čas ísť nakupovať detské veci. Predsa už bol v siedmom mesiaci. Sasukemu nič nepovedal , ale sám vstal už o piatej, čo Sasukeho prekvapilo. Keď vstal a obliekol sa , uznal za vhodné povedať Sasukemu , čo zamýšľa. Nevedel či pôjde s ním alebo pôjde sám. „Sasuke , dnes idem do obchodu kúpiť nejaké veci pre naše bábätko. Ak chceš poď so mnou , ak nie tak tu zostaň. Ja vyrážam.“ Vychrlil zo seba Naruto. Sasuke sa len udivene pozeral a po chvíli po chvíli si dal tie slová dokopy a pochopil , o čom mu tu rozprával. „Nie. Sám nikam nejdeš. Idem s tebou, či chceš alebo nechceš.“ „Tak dobre.“ Naruto sa vo vnútri radoval ako malé dieťa. Sám by tie tašky určite neodniesol. „A mimochodom. Vieš akej farby máš kupovať veci? Myslím tým či ružové alebo modré.“ „Nie neviem. Budem kupovať žlté, červené, biele, zelené. Proste niečo neutrálne.“ „Aha. No tak poďme.“ Konečne vyrazili. Ako prvý kúpili kočík, potom postieľku a nakoniec plienky, vecičky a nejaké fľašky a hračky. Dieťa predsa nemôže vyrastať bez hračiek. Sasuke vyzeral ako Ježiško. (:D:D) Naruto sa spokojne vyvalil na sedačku v obývačke a s pobavením sledoval Sasukeho, ako sa snaží napchať do vchodových dverí a potichu pri tom nadáva.. Po chvíli sa mu rozhodol pomôcť. Všetky veci vyniesli hore a zložili v jednej z detských izieb. 4o sa dalo poskladať , to poskladali a ostatok pekne poukladali do skríň. Bolo už dosť neskoro. Niečo okolo desiatej hodiny večer a bolo jasné , že sú obaja unavení. Teda šli spať. V noci mal Naruto zlé sny. Budil sa každú pol hodinu. Ráno nevyzeral moc dobre. Na kráse mu nepridali ani kruhy pod očami. Ale spať už nehodlal. Snívalo sa mu totiž o Orochimarovi a Akatsuki. Keď sa mu snívalo o nich tak to nemohli byť dobré sny. Ale dnes mal ísť predsa k Tsunade na kontrolu. Sasukeho budiť nechcel , len mu stručne oznámil kam ide a kedy sa približne vráti. Sasuke len čosi zamrmlal zo spánku. Malo to asi znamenať áno alebo niečo také. Bol už u Tsunade ale mala tam kopu ľudí , tak musel čakať. Sedel tam už dve hodiny , keď sa konečne dostal na rad. Tsunade mu spravila všetky možné vyšetrenie, od merania krvného tlaku až po ultrazvuk. „Tak Naruto. Mrzí ma , že si tu musel čakať tak dlho. Mala som tu nejaké problémy. Tak vyšetrenia dopadli dobre. Termín máš presne o dva mesiace, ak nenastanú komplikácie, o čom pochybujem. Teda ak sa nebudeš stresovať alebo keď nebudeš vláčiť niečo ťažké. Ale ak by sa vyskytli nejaké bolesti, tak povedz to Sasukemu a on bude vedieť čo robiť. Je o všetkom informovaný.“ „No, tak dobre. Budem na seba dávať pozor. Prídem zas za mesiac. Zatiaľ dovidenia“ „Dovidenia.“ Keď prišiel Naruto domov, Sasuke sedel na sedačke a nervózne poklepkával nohou. „Naruto kde si bol? Vieš ako som sa o teba bál? Prečo si mi nepovedal , že niekam ideš? Išiel by som s tebou. Alebo si išiel niekam ja ísť nemôžem?“ Chrlil zo seba v zúrivosti Sasuke. Naruto sa ho začínal báť. „Ale veď ja som bol len u Tsunade.“ Povedal s miernym strachom v hlase. „A to si mi nemohol povedať? Vieš si predstaviť ako som sa o teba bál? Čo by som asi tak robil keby sa ti niečo stane? Vám obom.“ „Ale veď ja som ti to hovoril, kým som odišiel. A nekrič na mňa začínam sa ťa báť. A nielen ja .“ Povedal už so slzami v očiach Naruto. Nechcel plakať ale išlo to samo. „Prepáč. Ale ja si nepamätám , že by si mi to hovoril.“ „Veď ja viem. Ty si ešte napoly spal.“ „Aha tak prepáč. Nechcel som vás vystrašiť, len som sa o vás strašne bál. A ako dopadla kontrola? Cítiš sa dobre?“ „Kontrola dopadla dobre. Necítim sa najlepšie idem si ľahnúť.“ „No , tak dobre. Keby si niečo potreboval, len zakrič ja pribehnem. Budem hneď vedľa.“ Narutovi sa už odpovedať nechcelo. Len kývol. Objal ho a Sasuke mu pošepkal. „Ešte raz prepáč a milujem ťa. Milujem vás oboch.“ Naruto sa len tak pre seba usmial. Vedel to a veľmi dobre. Len čo si ľahol tak zaspal. Nespal dlho . Zobudil sa na bolesť. Myslel , že to prejde , že to je len obyčajná nevoľnosť. No nebola. Bolelo to viac a viac. Nakoniec sa to nedalo už vydržať. Začal kričať na Sasukeho. Nebol to obyčajný krik. Bol to zúfalý a bolestivý krik. „Sasukeeeee......Sasukeeeee...... poď sem rýchlo.“ Kričal, čo mu pľúca stačili. Do izby sa vrútil Sasuke. Ledva dýchal „Čo sa deje?“ „Sasuke....bolí to ... strašne to bolí... Rob s tým niečo strašne to bolí.“ „Čo ťa bolí? Naruto počuješ ma? Čo ťa bolí?“ „Brucho... rob s tým niečo strašne to bolí... bojím sa Sasuke pomôž mi.“ Nevydržal toľko bolesti a rozplakal sa. Sasukemu docvaklo. Chytil rýchlo telefón a vytočil číslo na Tsunade. Z telefónu sa ozvalo: „Haló?“ „Tsunade to som ja. Sasuke. S Narutom sa niečo deje hneď som u vás.“ Z telefónu bolo už len počuť: „Čo..“ viac nič, lebo Sasuke zložil. Popadol Naruta do náruče a utekal s ním hlava nehlava do nemocnice. Keď tam konečne dorazil, čakala tam na neho Tsunade už aj s lôžkom. Opatrne tam položil Naruta a rozbehol sa aj s doktormi a aj s Tsunade smerom na operačný sál. Tesne pred dverami ho zastavila Tsunade. „Ty počkaj tu. Ďalej nemôžeš ísť. Ja ťa budem informovať. Ty zatiaľ zavolaj Sakure, nech okamžite príde, že ju čakám na operačnom sále. Povedz jej len, že ide o naliehavú vec. Ona okamžite príde. Ty sa netráp, my sa o nich postaráme.“ „Tak dobre. Zavolám jej.“ Tsunade prikývla a utekala za doktormi a zvíjajúcim sa Narutom. Sasuke išiel okamžite volať Sakure. Povedal jej to čo jemu povedala Tsunade. Za necelých 5 minút bola už v nemocnici. Obliekla si biely plášť a už bežala na operačný sál. Sedel tam asi tri hodiny, keď konečne vyšla Tsunade. Nevyšla celá natešená. Z rúk si strhávala gumené rukavice celé od krvi. Na tvári mala nečitateľný výraz. Sasuke čakal , že mu oznámi to najhoršie. .........pokračovanie nabudúce