Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

„Tak , čo mi je?“ Spýtal sa Naruto už v pôvodnej farbe. „Je to trošku zarážajúce, ale je to pravda. Ale kým ti to poviem mám na teba jednu otázku. Kedy ste spolu so Sasukem naposledy spali? Mohlo to byť približne včera?“ „Nechápem na čo vám moja odpoveď je a ešte na takúto súkromnú vec.“ „Tak mi už do pekla odpovedz. Áno či nie?“ „Áno . Včera a teraz mi odpovedzte prečo ste sa to pýtali a čo mi je.“ „No..... Ako začať?“ „Žeby od začiatku?“ spýtal sa so štipkou irónie v hlase Naruto „Tak dobre ale drž sa. Si tehotný.“ V tú chvíľu to s Narutom švihlo.(myslela som tým že odpadol) „Naruto preber sa. Počuješ ma?“ fackovala ho Tsunade s úmyslom prebrať ho. „Auuuuu.... nie tak silno.“ Povedal už pri plnom vedomí Naruto. „Hovorili ste , že som tehotný? Ale....ale ako je to možné?“ „To je ten problém. Mám teóriu. Podľa mňa je Kyuubi samica. Je tu ale tiež možnosť , že je to obojpohlavný živočích. Proste vytvorili sa u teba také hormóny , ktoré sú iba v tele ženy a kvôli ním môže žena otehotnieť. A ty ich v tele máš.“ „Ak to dobre chápem , tak ja som navonok muž ale vo vnútri žena?“ „Nie. Ale ty máš tu výhodu , že môžeš spolu so Sasukem počať dieťa.“(ja by som to výhodou nenazvala .chudák chlapec :D) „Dobre chápem to. Pošlite Sasukeho domov. Ja mu to oznámim. A Povedzte mu , že to bolo z nejakého jedla alebo niečo také. Proste si niečo vymyslite.“ „Tak dobre idem mu to povedať.“ „Sasuke môžeš ísť domov. Bola to len menšia otrava jedlom. Najskôr to mal z ramenu. Neskôr ho pustíme domov nemaj strach.“ „Tak dobre. Ale nech je to čo najskôr.“ Odpovedal a odobral sa domov. Keď prišiel domov , sadol si na sedačku a čakal kedy príde Naruto domov. Bývali spolu už takmer štyri mesiace. Narutov byt bol malý pre oboch a Sasukeho je taký akurát len pre nich. Po hodine , čo strávil Sasuke sedením sa sedačke a pozeraní do steny sa vo dverách objavil Naruto. Sasuke vystrelil zo sedačky a už objímal Naruta. Ten sa len usmieval. Nebol to ten úsmev ako vždy, pretože teraz bol nervózny ako zareaguje. Nevedel či ho vyhodí z bytu alebo to prijme s radosťou. „No konečne. Už som si myslel , že tá stará ježibaba si ťa tam nechá celú večnosť.“ „Sasuke.... je tu niečo čo ti musím povedať. Je to trochu zvláštne , ale pochopím keď sa budeš hnevať alebo keď budem musieť odísť. No popravde nepochopím to ale to je už teraz jedno.“ „Naruto. Desím sa toho čo mi povieš.“ „Radšej si sadni. Keď som sa to dozvedel ja , švihlo to so mnou.“ „Nie nebudem si sadať. Len mi to už prosím ťa povedz.“ „Tak dobre. Možno to vyznie hlúpo ale.....ale....Sasuke my...my......“zhlboka sa nadýchol a pokračoval „My... budeme mať dieťa.“ Teraz Sasuke uznal za vhodné sadnúť si. „Počkať....ja a ty ......Naruto to je skvelé.“ Zvolal celý nadšený Sasuke. Naruta to prekvapilo. Popravde myslel si , že Sasuke bude taký šokovaný , že ho nebude chcieť ani vidieť. Toto ho úprimne potešilo. „Takže tu môžem zostať?“ zodvihol Naruto obočie. „Môžeš? Ty musíš Naruto. No nie je to skvelé? Obnovím svoj klan a ešte aj s tebou s človekom, ktorého milujem viac ako vlastný život.“ Objal Sasuke Naruta a šťastne s ním točil dovtedy kým nezačalo byť Narutovi zle. „Sasuke , Sasuke prosím ťa daj ma dole nie je mi najlepšie.“ „A kedy?“ „Čo kedy?“nechápl Naruto „No veď, kedy to maličké vzniklo?“ „Presne to neviem ale asi včera keď...“ nedokončil vetu už červený Naruto, ktorý sa podobal zrelej rajčine. „Ach ty moja rajčinka.“ „Nehovor mi rajčinka.“ „Tak dobre lišiačik.“ „Sasuke!“ „Čo? Veď si nechcel, aby som ťa volal rajčinka, tak prečo nie lišiačik? Mne sa to strašne páči.“ „Choď si radšej zahryznúť do mrkvičky, keď máš takú chuť na zeleninu. Ja idem spať dobrú noc.“ „Dobrú.“ Zvolal za ním ešte Sasuke, kým stihol zavrieť dvere od spálne. Nasledujúcich pár týždňov sa nič závažného ani netradičného nedialo .Každý deň mal Naruto debatný krúžok so záchodovou misou, potom si išiel ľahnúť a sem tam sa boli poprechádzať. Až raz Narutovi nebolo zle dva dni. Pomyslel si , že sa to už konečne skončilo, keď mu zostalo tak strašne zle , že z toho omdlel. Práve bol doma sám. Sasuke bol v obchode nakúpiť. Keď sa vrátil domov myslel si že Naruto spí. V byte bolo ticho. Išiel ho skontrolovať no posteľ bola prázdna. V tom i za posteľou všimol pár blond vlasov. Vyľakal sa. Čo najrýchlejšie obišiel posteľ a pokúšal sa Naruta prebrať. Moc sa mu to nedarilo až napokon ho prebral. „Naruto čo sa stalo. Počuješ ma?“ volal vyľakaný Sasuke na Naruta , ktorý sa už preberal. „Ideme do nemocnice za Tsunade nechcem nič riskovať.“ Pokúšal sa čo najnežnejšie ho vziať do náručia. Potom už čo najrýchlejšie utekal do nemocnice. Dvere sa rozleteli a hneď sa aj zatvorili. Sasuke už utekal za Sakurou, ktorá mala službu. „Preboha Sasuke , čo sa stalo?“ „Ja ...ja...ja neviem. Prišiel som z obchodu a už bol v bezvedomí.“ „Dobre poď za mnou, ideme na izbu a potom z Tsunade. Musíme spraviť vyšetrenia, či je v poriadku on a aj dieťa.“ „Odviedla ich na izbu a utekala zavolať Tsunade. Stretla sa s ňou v polovici cesty. „Kde je?“ „Na izbe číslo 104. Je tam aj Sasuke.“ „Tak dobre priprav odber krvi a aj ultrazvuk. Nesmieme nechať nič náhode.“ Teraz už stála sama pred nemocničnou izbou číslo 104 , kde ležal Naruto. „Sasuke musím ťa požiadať aby si odišiel. Hneď ako skončíme vyšetrenia , tak ťa zavolám.“ „No dobre. Ale ponáhľajte sa.“ Vyšiel von z izby, sadol si do čakárne a čakal. Čakal hodinu , keď za ním prišla Tsunade. „Poď môžeš ísť za ním.“ „Čo sa mu stalo? Ako je možné , že odpadol?“ „Skoro prišiel o dieťa.“ „Preboha! Takže...“ „Takže on a aj dieťa sú v poriadku. Musí sa vyhýbať stresu, zdravo jesť, a nezaťažovať sa. To znamená žiaden sex. Rozumel si?“ „Áno rozumel. Takže kedy si ich môžem odniesť domov?“ „Hneď. Idem pripraviť prepúšťacie papiere poviem Narutovi aby sa pripravil.“ Za pár minút už kráčali domov. Naruto z toho nebol moc nadšený. Ledva sa vliekol a keby nie sú na ulici určite by sa rozplakal. Keď prišli domov , Sasuke išiel nachytať večeru. Počas nej sa moc nerozprávali. Nakoniec rozhovor nadviazal Sasuke. „Ako sa cítiš nie si unavený?“ „Cítim sa pod psa ale unavený som trošku.“ „Ale no tak lišiačik. Nemôžeš si to dávať za vinu veď aj tak sa nič nestalo.“ „Ale mohlo sa. Keby neprídeš ty tak by som naše dieťa zabil.“ Ledva to dopovedal a rozplakal sa. Sasuke si ho privinul do náruče a šepkal mu do uška slová, ktoré ho mali upokojiť. Po chvíli prestal vzlykať. Zaspal. Sasuke ho preniesol do spálne a ľahol si vedľa neho. Dal mu bozk na dobrú noc a privinul si ho bližšie k sebe.