Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Celú cestu bežal. Nezastavil sa ani pri bráne Konohy. Smeroval rovno do nemocnice. Stretol tam Tsunade a aj Sakuru. Nepozdravil, iba im vysvetlil čo sa stalo. Sakura sa postarala o Naruta a Tsunade sa išla porozprávať so Sasukem. „Sasuke. Si si plne vedomí toho , že ťa teraz musím zatknúť?“ „Áno som. A stojí mi to za to. Keď viem , že moja láska je v poriadku tak mi je jedno kde budem.“ „Uf. To je šokujúce odhalenie ale keď to hovoríš takto. Nezostáva mi nič in len ťa nechať žiť ako právoplatného občana Konohy.“(Nevedela som ako napísať , že bude normálne bývať v Konohe tak to skončilo takto XD) Takto sa skončil ich rozhovor. Sasuke sa rozbehol rovno do nemocnice za Narutom. Sedel tam pri ňom až kým sa neprebudil. Ako zazrel Sasukeho , tvár mu posmutnela. Otočil sa mu chrbtom. Sasukeho to mrzelo ale nenechal sa odradiť. „Počkaj Naruto. Chcem ti to vysvetliť.“ „Na tom nie je čo vysvetľovať. Ty si ma nemiloval a zranil si ma . To je všetko.“ „Tak to nie je.“ „A ako to je?“ otočil sa na neho Naruto. „JA ŤA NAOZAJ MILUJEM.“ Povedal Sasuke a pobozkal ho. Naruto nemal šancu sa mu vytrhnúť. Sasuke ho držal pevne. Po chvíli to vzdal a ponoril sa do nežného bozku, ktorý mu hovoril ako strašne to ľutuje a ako moc ho miluje. „Už mi veríš?“ spýtal sa Sasuke vo chvíli keď sa od Naruta nechcene odtrhol , lebo mu dochádzali zásoby kyslíka. Naruto sa začervenal a prikývol. „Si taký zlatučký keď sa červenáš.“ Po tomto komplimente Naruto očervenel viac . „A ja ťa strašne milujem a hodlám ti to doma dokázať.“ Naruto bol šťastný. Miloval a bol milovaný. Po 6-tich mesiacoch: „Sasuke?“ spýtal sa Naruto opatrne. „Áno miláčik?“ volal ho tak od TEJ chvíle „Miluješ ma?“ „Čo ťa to napadlo? Pravdaže ťa milujem, prečo by som nemal?“ „Ja len , že ty si vždy chcel obnoviť svoj klan a so mnou ho asi ťažko obnovíš.“ „Obnovím , neobnovím. Koho to teraz zaujíma? Hlavné je , že som teraz s tebou.“ „Ale nezahneš mi ,že?“ Spýtal sa rýchlo Naruto a nalepil sa Sasukemu na hruď. „Ak mi dáš čo budem chcieť budem celkom spokojný.“ Usmial sa Sasuke pri pohľade na zas červeného Naruta. „Ako chceš . A chceš to hneď alebo až potom?“ teraz sa už usmieval Naruto. Prví raz videl červeného Sasukeho. „Že sa aj pýtaš. Jasné , že teraz a aj potom.“ Čo nasledovalo netreba ani opisovať, dokáže si to každý predstaviť. Ráno ako prví vstal Sasuke(ranné vtáčatko:D) Nachystal raňajky a išiel ich zaniesť Narutovi. Položil ich na nočný stolík. Odokryl perinu , pohladil Naruta po vlasoch a pobozkal ho na čelo. „Miláčik vstávaj. Je neskoro musíme ísť trénovať.“ Šeptal mu medovým hláskom do ucha. „Ja dnes nikam nejdem. Je mi zle.“ Až teraz si Sasuke všimol ,že je nejako moc bledý. „Nebude to s tých včerajších ramenov? Zjedol si ich najmenej dvadsať.“ „Nie z toho nie.“ „Tak dobre ide sa k Tsunade obliekaj sa.“ Za pár minút boli oblečení a išli k Tsunade do nemocnice. Sasuke rozrazil dvere a rýchlim krokom išiel spolu s veľmi bledým Narutom za Sakurou.