Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Podobná noc sa opakovala viackrát. Neskôr Naruto vstával skôr. Chcel vidieť ako Sasuke spí a ako sa zobúdza .Bol taký šťastný, keď bol s ním. No predsa sa aj bál. Bál sa že sa toto všetko raz skončí a on odíde .... odíde bez rozlúčenia a bez slov , že sa vráti. Ale mal aj obavy , že je to len pre Kyuubiho. Vŕtalo mu to v hlave a musel sa ho to spýtať. Ale čo ak mu povie , že to je len pre to prekliatie v ňom a nebude ho mať rád. To by asi neprežil. Ale nemal ani istotu že ho má naozaj rád. Veď mu to ani raz ešte nepovedal zatiaľ čo on mu to hovorí vždy. No tá otázka mu nedala spať. Musel sa ho to spýtať. –Dnes nie. Dnes to nechám tak spýtam sa ho až zajtra.- Nastal deň D. Na takéto nudné dni sa nikdy netešil no odvtedy čo sa ukázal Sasuke sa tešil ako malé dieťa. No stále tam bola tá pochybnosť. Chcel ,nechcel musel sa ho spýtať . „Sasuke?“ spýtal sa zatiaľ opatrne Naruto. „Hmm??“ „Ty si v Akatsuki však? Odkedy ? A prečo?“ Spýtal sa tichšie a tichšie Naruto. „Toľko otázok. Prečo sa proste nemôžeš spýtať rovno k veci?“ „Tak dobre. Si tu lebo ma ľúbiš? Alebo preto , že .... že ...“ tie slová sa mu drali hrdlom. „ že mám v sebe Kyuubiho?“ spýtal sa plný očakávaní. Sasuke sa k nemu obrátil. Videl ten všetok zmätok v jeho tak krásne modrých očiach. Vedel , že z tohto už nevycúva. Chcel, nechcel musel mu to povedať. Nebola iná možnosť. „Je to zložité Naruto. Som tu pravdaže pre to , že ťa milujem. Ale je tu ešte stále Kyuubi. Šéf Akatsuki ma poslal, aby som ho získal a potom môžem zabiť Itachiho.“ Vtedy už videl ako Naruto neudržal slané kvapky vody, ktoré sa mu tlačili do očí. Krútil hlavou na znak nesúhlasu. „Ty...ty a tá .. a tá tvoja pomsta. Ja som si myslel , že ma miluješ a...a ....a ty takto. Naozaj som ťa miloval ale už neviem čo k tebe cítim. Toto som nečakal. Nie.. od teba nie.“ Odpovedal s plačom Naruto a rozbehol sa preč z bytu a aj z Konohy. Sasuke ešte dlho neveriacky pozeral na miesto kde pre tým stál Naruto. Blolo mu to tak ľúto. Nechcel ho raniť ale klamať mu do očí nemalo význam aj tak by sa to dozvedel. Naruto utekal lesom ani nevedel kam. Zatavil sa až po hodine behu. Konoha bola od neho ďaleko. Nikto ho nesledoval, takže si mohol vydýchnuť. Bol veľmi unavený tak si sadol a v momente zaspal. Ale to netušil , že ho nieto pozoruje. Keby sa popozeral lepšie uvidel by iba červené oči a sharingan. Bol to starší Uchiha. Sám pre seba sa usmial. Podišiel k Narutovi a zobral ho do náruče a utekal do skrýše už zmienenej diabolskej organizácie. Tam ho posadil na posteľ a zamkol do cely. Čakal kým sa vráti jeho brat aby sa mu mohol pochváliť s úlovkom. Sasuke dorazil do skrýše. Medzi dverami stretol usmiateho Itachiho. Nechápal čomu sa usmieva. Keď mu to vysvetlil tak hneď pochopil, no jemu do smiechu nebolo. Bol podvečer a Itachi sa chystal z Naruta vytiahnuť Kyuubiho. Musel ho však prebudiť. Keď ho prebudili , Naruto len zmetene zodvihol hlavu. Nevedel kde sa nachádza. Po čase to zistil. Videl pre sebou stáť dvoch Uchihovských bratov. Itachi mu ani do oka nespadol, no keď uvidel Sasukeho len zvesil hlavu . „No tak Itachi na čo čakáš? Zabi ma, nech sa netrápim viac na tomto zasranom svete.“ Itachi sa len sám pre seba usmial. Nečakal že bude Naruto spolupracovať a prosiť o smrť. Čakal, že bude bojovať až do konca. Ale bolo mu to úprimne jedno. „Tak dobre ak si to želáš. Hneď som naspäť. Len si idem niečo zobrať a môžeme začať.“ Povedal Itachi a smeroval peč z miestnosti. Hneď ako sa za ním zavreli dvere Sasuke sa pozrel Narutovi do očí. „Naruto, láska moja. Prepáč mi to.“ „Nemám ti čo odpustiť. Veď som mal vedieť že vy Uchihovci nemáte žiadne city. Že neviete milovať, že ste zvyknutí byť milovaní.“ Povedal Naruto bez trošky citu. „Naruto pozri sa na mňa.“ Zodvihol mu hlavu a pokračoval. „Aj ja viem milovať. Milujem teba. A nehodlám sa ťa vzdať. Za žiadnu cenu.“ „To je od teba milé ale ja neviem, či ťa stále milujem.“ „To je teraz jedno. Hlavné je , aby si nezomrel. Bez teba môj život nemá cenu.“ Odpoveď nedostal. Nepotreboval ju. Cítil , že aj on ho stále miluje. Keď mu uvolnil ruky z veľmi nepohodlných železných pút tak ho viedol celou Akatsuki skrýšou. Keď sa dostali konečne von, Naruto zastal. Sasuke na neho nechápavo pozeral. No po chvíli si uvedomil čo sa mu stalo. Nestačil zareagovať a už pri jeho krku bola veľmi ostrá katana. „Ale braček hádam ste nechceli utiecť?“ „Tebe to môže byť jedno kam ideme.“ Začal sa boj na život a na smrť. Ani jeden z bratov si neuvedomil , že Naruto upadol do bezvedomia. Boj nakoniec vyhral Sasuke. Bol silnejší. Zabil dve muchy jednou ranou. Splnil svoju pomstu a zachránil svoju lásku. Až teraz si všimol , že Naruto je v bezvedomí. Zobral ho najnežnejšie ako vedel do náruče a utekal čo najďalej od skrýše. V bezpečnej vzdialenosti zastal. Položil Naruta na zem a zrušil Itachiho sharingan. Zobral ho znovu do náruče a odviedol do Konohy.