Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Bola tma, svietili len pouličné lampy. Perina sa nadvihovala v pravidelných intervaloch dýchania. Neznámy sedel v okne a pozoroval tu anjelskú tvár. Na jeho tvári sa objavili iskričky , v tých tajuplných čiernych očiach. Pomaly svitalo. Spolu so slnkom sa prebúdzala aj Narutova tvár. Ako to Sasuke zbadal , rýchlo sa vytratil. Naruto uvidel len čierny plášť s červenými obláčikmi. Zľakol sa , no potom si len pomyslel že sa mu to zdalo. Zašiel do kúpeľne. Zadíval sa to zrkadla a uvidel veľmi známu tvár. Nemohol tomu uveriť, myslel si že ešte snáď spí. Uštipol sa so zámerom zobudiť sa s toho až príliš krásneho sna. Aj po uštipnutí videl tú tvár. Tvár človeka , ktorého tak miloval , no nikdy mu to nedokázal povedať. Po chvíli zízania do zrkadla sa m začali podlamovať kolená a chytali ho mdloby. V tej chvíli si neuvedomoval že omdlieva a buchol si hlavu o kraj umývadla. Po hodine strávenej snením o láske, ktorú nikdy nebude môcť mať , sa zobudil. Ležal na posteli u seba doma a mal obviazanú hlavu. Ležal tam sám . Pri posteli ležal odkaz.- Radšej sa rýchlo uzdrav potrebujem sa s tebou porozprávať. Sasuke – Po prečítaní odkazu zbledol. Myslel si , že ho už nikdy v živote neuvidí. Mýlil sa. na druhý deň išiel za Tsunade. No po nadávaní , že si má dať väčší pozor ho pustila domov. V ten večer čakal Naruto sediac na stoličke u seba doma kedy príde Sasuke. Prišiel. Naruto bol šťastný a bolo to na ňom vidieť. Očká mu priam žiarili do diaľky. Hralo mu v nich šťastie že ho vidí. No ukrývali v sebe aj smútok. Sasuke asi chápal čo znamenal ten smútok. Naruto si všimol ,že má plášť Akatsuki . Naruto mal oblečenú svoju oranžovú súpravu. Sasukeho to neprekvapilo. Nikdy sa nezmení. A ani by nechcel aby sa zmenil páčil sa mu taká aký je. Naruto to aj tak nechápal. Mal toľko otázok, že ich musel povedať inak by nezaspal ani do Vianoc. „Prečo ...ako?“ začal koktať Naruto a pokúšal sa vysomáriť z tých otázok. „ Nemohol som vydržať vidieť ťa iba ako spíš a nevidieť ako reaguješ keď ma vidíš.“ povedal a mierne sa usmial. „Ale prečo si odišiel?“ spýtal sa stále nechápajúc Naruto. „Nič ma tu nedržalo.“ „Aha“ povedal sklamane Naruto. „Ale teraz...som si prišiel po teba.“ povedal Sasuke a spravil krok vpred, aby bol bližšie k Narutovi. „Po mňa?“ vyvalil oči Naruto div, že mu nevypadli z jamiek. „Áno po teba a je mi jedno či budeš vzdorovať alebo to podstúpiš dobrovoľne.“ povedal a spravil ďalší krok vpred. Naruto automaticky ustúpil. „Ale ja nikam nejdem.“ povedal Naruto. „To som nemyslel. Myslel som to inak.“ usmial sa a oblizol si pery. Naruto sa začervenal. Už teraz pripomínal rajčinu. Pochopil čo tým Sasuke myslel. „Čože? Dobre som počul? Ty.....“ pozeral neveriacky. „Áno zistil som , že bez teba nemôžem žiť.“ A zas sa priblížil, no tentoraz už nemohol Naruto ustúpiť. Nemal totiž kam . Stál tesne pri stene. Cítil jej chlad a Sasuke sa k nemu nebezpečne približoval. Na tvári mu hral taký túžobný úsmev. Sasuke mu pošepkal : „Milujem ťa.“ Narutovi stuhla krv v žilách. „Viem , že aj ty ma miluješ. Počul som ťa , keď si mi vyznával lásku vo svojom sne.“ Dodal a lišiacky sa usmial. Naruto celý červený očervenel ešte viac.- On ma počul? Koľko nocí tu preboha strávil?- Po spoločnej noci sa Naruto prebudil v posteli sám. Už zas. Bol šťastný , no zároveň aj smutný. Šťastný bol preto, lebo videl zas Sasukeho. Smutný bol z toho , že sa pridal k Akatsukim a nemôže byť s ním .Zašiel si do Ichiraku ramen na raňajky. Dal si ako obvykle 6 misiek ramenu.