Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Ako dni ubiehali a malý Minato rástol ako z vody. Ani sa nenazdali a už mal dva týždne. Naruto bol čím ďalej viac a viac vyťažený a Sasuke mal stále nejakú misiu. Tsunade nebrala ohľady na to, že Naruto skoro potratil a ešte sa mal starať sám o maličkého. V Konohe mali takú menšiu krízu, pretože sa blížilo leto a každý shinobi si zobral dovolenku, aby si oddýchol, tak bolo čoraz menej ľudí, čo by plnili misie. Práve bol Sasuke na misii v snežnej zemi, keď Naruto bol na pokraji zrútenia. Zvládal to, ale nemal čas sa vyspať a ani si poriadne oddýchnuť. Keď aj Minato zaspal, tak bolo treba poupratovať a keď sa zas zobudil tak ho musel Naruto nakŕmiť. To dieťa sa podobalo asi najviac na Naruta. Neustále musel byť stredobodom pozornosti a neustále bol hladný. Nikto by sa nečudoval , keby bol v budúcnosti príliš hyperaktívny , tak ako Naruto. Už o dva dni sa mal Sasuke vrátiť a Naruto sa nesmierne tešil. Za prvé, nebude sa o maličkého starať sám a za druhé, Sasuke mu strašne chýbal. Asi to Minato vycítil a bol omnoho kľudnejší než tie dni predtým. Posledný deň sa zobudil len trikrát, čo predtým sa budil aj šesťkrát za deň. Naruto sa len čudoval. Noc prebehla veľmi dobre. Síce Minato nespal vo svojej izbe, ale pri Narutovi ,(predsa maminkin maznáčik:P) tak sa obaja vyspali veľmi dobre. Naruto ráno počul, že sa otvorili dvere a niekto prechádzal z kuchyne do obývačky. Zľakol sa. –Čo ak to je nejaký zlodej ? Sasuke to byť nemôže ten sa má vrátiť až zajtra. Bože čo mám len robiť? Nemôžem predsa čakať ako ublíži malému. Mám zavolať Tsunade alebo to mám vyriešiť sám?- Toto behalo Narutovi v mysli. Potom už nerozmýšľal. Nemyslel na vlastný život, ale na život svojho syna. Neuniesol by ,ak by sa mu niečo stalo. Vzal kunai, ktorý mal schovaný pod matracom a pomaly sa blížil ku obývačke odkiaľ boli počuť zvuky. Bol pripravený zlodeja zasiahnuť rovno do srdca. Hneď ako vošiel do obývačky stuhol. Nechápavo pozeral. Potom sa neisto spýtal. „Sasuke?“ Ten údajný „zlodej“ k nemu pozdvihol hlavu ( z môjho posúdenia ležal na sedačke aby som to vysvetlila) a usmial sa. „Naruto. Zobudil som ťa?“ „Nie nezobudil. Len som sa zľakol, že to je nejaký zlodej. Máš ohromné šťastie , že mám po tom vytúženom spánku spomalené reflexy, lebo by si sa asi bližšie nedožil ani keď sa malý naučí chodiť.“ Nežne mu vynadal a sadol si vedľa neho.(teraz už asi sedel) „Prepáč, nechcel som ťa vyľakať. Ako si sa mal? A ako sa ma malý? Chýbal som vám? Vy mne strašne moc.“ „Nič sa nedeje. Nemal som sa bohvieako, tvoj syn zo mňa vysáva energiu. A on? On sa má vynikajúco. Pravdaže si nám chýbal obom. Ale mne najviac. Večer som byť na nikom natlačený, lebo tvoj syn sa strašne rozťahuje. To má asi po otcovi.“ Povedal naoko nahnevane Naruto. Pravdaže to tak nemyslel. „No aspoň niečo má po mne. Keď po tebe zdedil apetít a ešte aj to, že je taký rozkošný.“ „Prestaň sa mi líškať, ešte stále sa hnevám.“ „Na mňa? Ale no tak, Naruto. Ja ti to vynahradím. Dnes večer. Ak mi Tsunade dá zas nejakú misiu, tak ju pošlem ,nech si ide naháňať toho zvrhlého Kakashiho, aj tak už nemá ,čo čítať.“ Povedal a jedným očkom mrkol na Naruta. Po chvíli obaja vstali a odišli si ľahnúť do spálne. „Tak miláčik, máš smolu. Prišiel si neskoro. Tvoju časť , ti zabral tvoj syn. Budeš musieť spať na zemi.“ Povedal pobavene Naruto . Minato bol totiž viac-menej roztiahnutý na Sasukeho strane. „Ale veď mi sa vojdeme aj na jednu polovicu. Ty sa trošku posunieš a ja si ľahnem tesne vedľa teba. Alebo ešte môžeš spať čiastočne na mne.“ „No jasné, čo by si nechcel. Pekne si ľahneš na zem a budeš spať na zemi.“ Sasuke sa pokúsil spraviť na Naruta psie oči, ale vznikol z toho nejaký výraz, ktorý sa dosť podobal tomu strápenému. Keď sa tam na neho Naruto díval, prišlo mu ho ľúto. „Tak dobre. Ale zajtra sem prinesieš postieľku. Ja sa nebudem tlačiť ako sardinka na veľkej posteli, kvôli tvojmu synovi.“ „Musím ti pripomenúť, že je to aj tvoj syn.“ „Ale ja za to nemôžem, že sa stalo, čo sa stalo. Ja som nebol ako nadržaná veverička.(S tou veveričkou sa mi to podarilo:D) Ja nemôžem za to, že ty si nedokážeš udržať na uzde svojho malého Sasukeho.“ „Malého? To ma trošku urazilo.“ „K tomuto sa nebudem radšej vyjadrovať. Radšej spi, zajtra si strážiš syna.“ „A prečo len ja? Veď je to aj tvoj syn“ „Je. Ale ja som sa o neho staral už dosť dlho a musím si aj oddýchnuť, lebo tu čoskoro skolabujem.“ Týmto sa skončila ich debata a spokojne spali až dokým ich nezobudil maličký. Sasukeho by to nebolo zobudilo, keby ho Naruto neskopne z postele so slovami: „Plače ti syn, miláčik.“ Sasuke chcel nechcel musel vyraziť prebaliť Minata.Tsunade už od Sasukeho nevyžadovala žiadne misiu, tak mohol byť spokojne doma pri Narutovi a Minatovi