Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Keď prišla Tsunde až k nemu, nemal odvahu spýtať sa jej , ako to dopadlo. Len sedel a hľadal na jej tvári niečo, od čoho by mohol odvodiť, ako dopadla operácia alebo čo vlastne robili Narutovi. Nevidel tam nič. Ani smútok , ani radosť. Len si povzdychol a díval sa na svoje ruky, ktoré mal položené na kolenách. Tušil , že to nedopadlo dobre. Mal proste zlý pocit, ktorý mu bránil spýtať sa ako na tom Naruto a ich dieťa je. Nakoniec s rozhovorom začala Tsunade lebo vedela, že Sasuke by to nedokázal. „Museli sme ho operovať. Neviem ako ti to mám povedať ale asi na rovinu.“ Chvíľku nič nehovorila tak sa spamätal Sasuke a začal zo seba chrliť otázky. „Je Naruto v poriadku? Čo sa vlastne stalo? Bol to ďalší potrat? A čo dieťa ?Je v poriadku? Žije či...?“ Tú vetu nedopovedal. Nedokázal to . Nedokázal povedať tú vetu, ktorá ho tak bolela. Nevedel si predstaviť, že by stratil toľko vytúžené dieťa. A keby sa niečo stalo Narutovi, to by neprežil. Tsunade sa snažila odpovedať na nejakú otázku čo na ňu vysypal Sasuke. Chápala to. Bál sa aj o dieťa ale aj o Naruta. Nechcela aby sa jej tu zložil , len čo mu povie čo sa stalo. „Viem aké je to pre teba ťažké, ale skús nechytiť hysterický záchvat, keď ti poviem čo sa stalo. Sama to poriadne nechápem ale je to proste tak ako to je. Nič s tým už nespravím. Proste sa s tým musíte zmieriť. Aj ty a aj Naruto.“ „Z vašej reči usudzujem, že Naruto je v poriadku. Ale čo je s dieťaťom netuším . Nenaťahujte ma a rýchlo mi to povedzte.“ „Tak dobre. Áno , Naruto mal zas ten potratový šok. (neviem ako inak to nazvať) Dieťa sme museli vybrať. Inak sa nedalo.“ Sasuke to nechápal. Žije alebo je mŕtve? Pozeral na ňu s nevyrieknutými otázkami na perách. No než ich stihol povedať, predbehla ho Tsunade. „Dieťa sme síce museli vybrať skôr než bol termín pôrodu , ale zatiaľ je v poriadku. Naruto bude mať možno menší šok, ale keď sa dozvie , že váš syn je v poriadku bude rád.“ Sasuke na ňu zízal ako totálny magor, keď mu oznámila, že má syna. Iba sa usmiala a odkráčala do svoje kancelárie ,dorobiť nejaké papiere. Keď mu konečne zaplo, čo mu povedala ,tak bol radosťou celý bez seba. Chcelo sa mu kričať od šťastia. Sadol si naspäť na stoličku a od radosti začal plakať. Okolo išiel náhodou Shikamaru s Temari. Išli za Tsunade po nejakú misiu. Shikamara zarazilo, že videl Sasukeho plakať. Počul , čo sa stalo Narutovi a myslel si , že buď Naruto alebo to maličké to neprežilo. Prišiel ku Sasukemu a chcel sa ho spýtať , že kto prežil ale keď sa na neho pozrel lepšie, uvidel , že neplače smútkom ale šťastím. Zarazilo ho to. Bol natoľko zvedavý, že sa musel spýtať čo sa stalo. „Sasuke? Čo sa stalo?“ „Chápeš to? Ja nie.“ „Chápal by som keby si mi vysvetlil, čo sa stalo.“ Povedal zdvorilo Sikamaru. „Mám syna. Ja mám syna.“ „No tak to gratulujem. Večer to pôjdeme zapiť. Čo povieš?“ Povedal celý natešený Shikamaru. Keď začula Temari slovo zapiť, pozdvihla obočie razantne prekazila Shikamarovu radosť, ísť si niekam vypiť. „Tak na to zabudni. Ja s tebou nebudem v jednom byte, keď sa naslopeš a potom ťa bude musieť zas odchytávať Asuma, tak ako minule.“ „Nepletieš si ma s niekým iným náhodou?“ „Nie nepletiem. Veľmi dobre viem čoho všetkého si schopný keď sa ožerieš.“ Temari veľmi dobre vedela, že keď si Shikamaru vypije, tak je strašne perverzní. Raz keď sa opil skoro znásilnil celú Sunu. Našťastie zakročil Gaara a trošku ho preplieskal a prebral ho. „No smola kamarát. Pani domáca mi to nedovolí.“ Posmutnel Shikamaru, lebo vedel, že to na Temari platí. „Tak dobre, ale len tento raz.“ Povolila Temari. Shikamaru sa usmial pobozkal Temari , potľapkal Sasukeho po pleci a odišli za Tsunade. Sasuke ešte chvíľu sedel v čakárni , lebo sa musel vydýchať z toho šoku. Nechcel prísť pred Naruta so slzami v očiach. Myslel by si, že ich dieťa zomrelo. TO by sa asi nervovo zrútil. Čo s ním robilo len to , keď sa dozvedel, že skoro prišiel o ich vtedy ešte len nenarodené dieťa. Keď už vyzeral, ako-tak k svetu, vydal sa za Narutom. Keď vošiel do izby, Naruto bol ešte stále v umelom spánku. K posteli si prisunul stoličku ,čo bola v izbe pri stene, aby si mohol sadnúť , čo najbližšie k Narutovi. Chytil ho za ruku a pobozkal na čelo. Musel stále rozmýšľať , aké meno dajú ich synovi. A ako bude reagovať Naruto nato, že majú syna? Bude rád? Alebo bude smutný? Sasuke vedel, že Naruto túžil po dcére. -Ale hádam sa poteší aj synčekovi.- pomyslel si Sasuke. Ďalej už nerozmýšľal , lebo Naruto sa už prebúdzal. Keď otvoril oči, videl bielu stenu. Myslel si, že zomrel. Nevedel, že Sasuke sedí vedľa neho. Sám pre seba povedal nahlas svoju myšlienku. „Som v nebi? Zomrel som?“ „Nie miláčik, žiješ.“ Prehovoril na neho Sasuke. Naruto ešte stále ospalo ,otočil hlavu za hlasom. „Keď žijem, tak čo naše dieťa? Hádam....“ Keď pomyslel , že zomrelo, stiekla mu slza po líci. Strašne by ho mrzelo, keby zomrelo. Sasuke ju utrel a nežne mu odpovedal. „Naruto. Neplač náš synček žije. Viem , že si chcel dievčatko, ale tak hádam druhý krát.“ „Syn? My máme syna? Síce som chcel dievčatko ale tak nevadí. Momentálne mi je jedno , či je to dievča alebo chlapec hlavne, že mojou vinou nezomrelo.“ Bolo vidieť , že ho to mrzí. „Nesmieš si to dávať za vinu. Nie je to tvoja vina. A túto tému už necháme dobre? Teraz sa musíme radovať z nášho syna. A musíme mu dať nejaké meno. Možno o rok, o dva alebo možno aj skôr ,sa pokúsime o dievčatko.“ Mrkol na Naruta lišiacky. Naruto len sklonil hlavu a zavrtel s ňou na znak nesúhlasu. Sasukeho to zaskočilo. Nechce ďalšie dieťa? „Naruto, ty nechceš ďalšie dieťa?“ „Nie. Jasné, že chcem. Ale bojím sa, že to druhé bábätko by som svojou neopatrnosťou zabil. Nechcem to riskovať a nechcem dávať nášmu synovi a tebe plané nádeje.“ „Prečo by sa malo niečo stať? Hlavné je, že obaja chceme ešte jedno , prípadne dve deti. Ja budem na vás dávať pozor, až kým sa naše druhé dieťa nenarodí. Je mi jedno ,koľko budem musieť čakať, kým splodíme ďalšie dieťa. Aj keby to bolo o desať rokov. Hlavne, že mám vás dvoch. A teraz by sme mali vyriešiť záhadu toho mena.“ „Ako chceš. Vyber meno aké chceš ty si sa moc tešil na syna, tak ti neodopriem výber mena. Vyber aké sa ti páči.“ Povedal s miernym úsmevom Naruto. Sasuke sa potešil, ale aj zarazil. Prekvapilo ho, že nechce vybrať meno. On sa predsa na to bábätko tešil najviac. Meno mal už dávno vybraté, len čakal kým sa ho Naruto spýta na názor. Teraz ho nechal spať. Určite bol unavený. Veď kto by nebol. Pôrod trval skoro tri a pol hodiny. Po skoro dvoch hodinách spánku sa Naruto zobudil. Bol celkom dobre oddýchnutý. Až na bolesť , ktorá sršala z jeho rany, čo mal po cisárskom reze. Videl vedľa seba prázdnu stoličku a trošku posmutnel. Prial si, aby tu pri ňom sedel Sasuke. On ho ako keby morálne podporoval. Bez ich syna, s ktorým sa mohol každý deň rozprávať, sa cítil osamelý. Schúlil sa do klbka a ležal. Ležal až kým neprišiel Sasuke. Videl Naruta schúleného a zľakol sa , že ho niečo bolí. Rýchlo obehol nemocničnú posteľ a Naruta sa hneď spýtal, či ho niečo bolí. „Nie, nič ma nebolí. Ale.... cítim sa taký..... taký....opustený, keď sa nemám s kým rozprávať. Keď som bol tehotný, tak som mal nášho syna a s tým som sa nikdy necítil sám. Teraz keď som sa zobudil sám, som mal pocit prázdnoty, ako keby ma všetci opustili. Je to zvláštne. Predtým som bol zvyknutý na samotu a teraz? Idem sa rozplakať keď som niekde sám.“ Trpko sa usmial. Sasukeho to zarazilo. „Ale veď ty nie si sám. Máš mňa a nášho syna. Už sa tým netráp budem stále pri tebe.“ „Ďakujem ti. A máš už to meno pre nášho syna?“ Sasuke radostne prikývol. Mal ho už vymyslené od prvého dňa, čo zistil, že Naruto je tehotný. „Mám. Dúfam , že sa ti bude páčiť, lebo iné neviem.“ „No tak hovor som nedočkavý a určite sem za chvíľku nabehne Tsunade mi robiť všetky tie primitívne testy.“ „Chcel som prv, že by sme mu dali meno Naruto, ale potom mi prišlo divné , že by som zakričal doma Naruto a pribehol by si ty a náš syn. Tak som potom vybral Minato, po tvojom otcovi. Ale keď nechceš tak vyberiem niečo iné.“ „S tým Narutom to by som určite nesúhlasil. Ten Minato sa mi páči. Je to rozkošné. Ďakujem ti.“ „A za čo mi ďakuješ?“ „Ďakujem ti za to, že si tu so mnou. Keby si tu so mnou nebol, ešte stále by som obskakoval okolo Sakury a ona okolo teba. To by ma asi roztrhalo od žiarlivosti. Pretože ty patríš iba mne.“ Povedal a pritiahol si ho k bozku. No bozk netrval dlho. Do nemocničnej izby vtrhla bez zaklopania Tsunade. Vôbec ju netrápilo, že sa tam cukrujú. Proste vletela a hotovo. „Dobré ráno, ako sa máme? Už ste vybrali meno pre chlapčeka? Zajtra ti ho prinesieme. Dneska musí byť ešte v inkubátore.“ „Dobré bolo , kým ste sem nevtrhla.“ Povedal nie moc milo Sasuke. Naruto sa len usmial. „A to meno?“ „Áno máme už vybrané meno“ chopil sa odpovede Sasuke. Chcel totiž, aby už konečne vypadla. „A?“ „Minato.“ „Minato?“ „Hovorím snáď iným jazykom než vy? Neviem čo na tých šiestich písmenkách nechápete.“ „Ja sa len čudujem. Tak dobre Minato a priezvisko? Bude po otcovi alebo po mat....otcovi?“ zarazila sa v polovičke vety , keď si uvedomila, že bude mať dvoch otcov. „Po otcovi.“ Povedal Sasuke a obdaril Tsunade pohľadom , ktorý hovoril ,Pohni sa a zabijem ťa`. „Po ktorom?“ „Po oboch.“ Teraz sa do toho vložil aj Naruto, lebo by sa už nemohol pozerať na to , ako sa Tsunade a Sasuke zabíjajú pohľadom. Teraz sa začudovane obaja otočili na Naruta, ktorý kľudne sedel na posteli. „Takže to meno bude stáť...“ „Minato Uzumaki-Uchiha.“ Povedal tentoraz Sasuke. Toto Tsunade úplne stačilo s ráznym Dovidenia odišla z izby. Sasuke si dal priniesť k Narutovi do izby ešte jednu posteľ, aby mohol byť pri ňom. Spolu potom pokojne zaspali. Na druhý deň, Narutovi priniesli Minata. Bol krásny a taký sladký. Mal blond vlasy a čierne oči. Bol to taký maličký mix Naruta a Sasukeho. Tí sa na neho neboli vynadívať. Potroch dňoch strávených v nemocnici, odišiel Naruto a aj malý Minato domov. Minata položili do postieľky v jeho izbe a obaja si išli ľahnúť do spálne, ktorá bola hneď vedľa.