Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Vôbec nevedel čo si má o tom myslieť. –Myslel tým, že ma vo mne niečo viac ako kamaráta? Alebo to bolo len spontálne a nerozmýšľal o tom čo robí?- Tieto otázky vírili Narutovi hlavou celý ten čas, čo bol Sasuke u neho. Bál sa odmietnutia, ktoré by prípadne mohlo nastať, keby sa mu vyzná so svojimi citmi. Možno by mu ich opätoval a boli by spolu, ale o tom už viac-menej pochyboval. Rozmýšľania mal dnes už plné zuby, tak sa nechal odniesť do tej čarokrásnej ríše snov, v ktorej boli so Sasukem nerozlučná dvojica. ••• Ani sa nenazdali a bolo ráno. Sasuke pravdaže zabudol zavolať bratovi aby vedel, že domov nepríde, ale ten podvedome tušil, že s niekým je. Veď ako už sám Sasuke hovoril –on už nie je dieťa-. Hneď keď sa zobudil mu išiel zavlať, aby si nemyslel, že má zas nejakú tú namyslenú kozu, s ktorou ich vzťah vydržal maximálne tri dni, pretože ho chcela vidieť každý deň a keď jej to dovolil tak nie a nie odísť. Vstal potichu, tak aby nezobudil ešte stále spiaceho Naruta. Zobral si mobil a išiel zavolať bratovi. „Prosím.“ ozvalo sa rozospalo z telefónu. „Ahoj braček.“ Poznamenal Sasuke ironicky „Ty chrapúň kde si? Vieš ako som sa o teba bál? Už som si myslel , že budem musieť zavolať na políciu aby ťa dali hľadať.“ Pustil sa doňho Itachi vyčítavo, že aj Sasukemu to prišlo ľúto , ale veď napokon on mu hovoril, že nie je malé dieťa aby sa o neho stále musel báť. „Som u Naruta. Prespal som tu a veď som ti hovoril, že nie som malé dieťa aby si si o mňa robil stále starosti.“ „A čo tam preboha robíš?“ spýtal sa ohromený nad tým , že jeho brat úchvatný záletník a nie moc kamarátsky človek, spal u nejakého chalana, ktorého poznal týždeň aj s cestou. „A tak mali sme mať doučovanie ale Naruto sa mi začal hádzať do náručia a napokon som ho pobozkal, on mi tu odpadol a potom sme skončili v posteli.(pozor na dvojitý význam XD)“ opísal mu pokojne včerajšie dianie Sasuke. „Čo ste? To ste sa.....“ spýtal sa neveriacky Itachi ale nestihol dokončiť vetu, pretože mu do reči skočil Sasuke a pekne mu všetko vysvetlil. „Čo si to o mne myslíš?“ spýtal sa naoko ublížene. „Nič si o tebe nemyslím ale poznám ťa až moc dobre.“ „No tak to ma dobre nepoznáš, pretože my sme spolu nespali a chcel som ti to vysvetliť.“ „Tak mi to vysvetli ja si počkám.“ Odvetil Itachi a čakal , kým mu to Sasuke vysvetlí. „Myslel som tým, že sme išli spať. Bože, nie, že sme sa spolu vyspali, aj keď nemal by som nič proti.“ Povedal s tým typickým diabolským úsmevom. „Aha ... pravdaže , na čo ty nemyslíš.“ „Tak musím končiť lebo prevolám aj svoje trenky, teda tvoje.“ „No veď práve a nezabudni dnes prísť domov.“ „Jasné mami. Tak čau.“ „Počkaj ešte..“ „Čo je?“ spýtal sa Sauske s jemnou dávkou vrčania v tóne. „Prosím ťa ,vyznie to blbo, ale neublíž mu. Mne sa zdá, že ťa má až priveľmi rád na to, aby si mu ublížil. Je to milý a dobre vychovaný chalan , tak sa prosím ťa zdrž tých tvojich „hviezdnych“ manierov.“ „No máš pravdu vyznie to blbo. Ale obávam sa, že ťa sklamem. On ma možno má rád, ale to mi len hrá do karát. Potrebujem sa nejako zbaviť tých sliepok, čo ma na každom kroku otravujú a on mi pri tom dobre pošlúži, takže ak sa ti tak veľmi páči môžeš sa o neho uchádzať, ale radšej by som počkal, až kým mi pomôže s mojím plánom a potom si s ním môžeš robiť čo chceš.“ „Mne sa nepáči, aj keď nehovorím, že nie je príťažliví, ale veľmi dobre vieš , že už s niekým chodím a nedovolil by som si ublížiť mu. A tebe sa to ešte vypomstí veď uvidíš. A už radšej konči lebo budem platiť milióny. Ahoj.“ „Hmmm Ahoj.“ Odvetil, už mierne naštvaný. Čo ho má čo on poučovať? Naruto bol len osoba, ktorá mu slúžila ako dobrý odpudzovač na tie otravné sliepky. Aj keď cítil k nemu miernu náklonnosť a bolo mu veľmi dobre v jeho blízkosti, ale nemohol si dovoliť žiadne city k nemu. S rozmýšľania ho vytrhol Naruto, pretože sa už začínal zobúdzať a keďže v ňom Sasuke nechcel vzbudiť nejaké podozrenie, tak si ľahol naspäť k nemu na bok a hlavu si podložil rukou. Sledoval ten sladký výraz, keď sa preťahoval a pretieral si ešte stále rozospalé oči .-Bože prečo musí byť taký sladký- trpko si pomyslel Sasuke keď sledoval tú o hlavu menšiu osôbku túliacu sa k nemu. Naruto mal málo miesta a to sa mu nepozdávalo. Predsa keď ráno vstane, vždy má v posteli miesta ako na letisku a teraz sa ledva ponaťahoval. Keď sa otočil , jeho oči sa zapichli do tých krásnych čiernych stále chladných očí. Skoro ho trafil šľak ako sa zľakol. Sasuke ho s pobavením sledoval, ako rozdýchava infarkt. „Deje sa niečo?“ spýtal sa s dobre hraným prekvapením. „Ehm... ani nie, ale mal by som už vstávať. Za chvíľku musíme ísť do školy.“ Povedal a už sa zdvíhal z postele, kam bol zatlačený naspäť. „Nie tak rýchlo času máme dosť. A mimochodom ty chceš ísť do školy keď je sviatok?“ spýtal sa so smiechom vyrytým na tvári. V tej chvíli bol Naruto červený ako rajčina. „Dneska je nejaký sviatok?“ „Áno je. Už som ti hovoril, že keď sa červenáš si strašne rozkošný a sexi?“ zašepkal mu Sasuke ho uška a nezabudol mu dýchnuť na krk. „Ehm... hovoril včera.“ Pri spomienke na predchádzajúci deň ,by sa bol najradšej zahrabal štyri metre do zeme. Bol šťastný , že dostal bozk od človeka, ktorého asi miluje, ale aj v rozpakoch, či si to bude Sasuke pamätať. No pamätať si to bude ale či nebude hrať , že o ničom nevie? „Och áno včera. Už si pamätám. Včera sa toho udialo veľa.“ „Ehm... áno udialo. Aj tak by som mal vstávať, je veľa hodín a ty si asi ani nedal svoju bratovi vedieť kde si. Bude mať o teba strach.“ Povedal Naruto otočený na druhú stranu od Sasukeho aby nevidel ako sa červená a nezasypával ho ďalšími komplimentamy. „Neboj sa nebude mať. A máš pravdu je už veľa hodín. Mali by sme vstávať a potom sa pôjdeme niekam naraňajkovať.“ „To nie je treba. Otec mi tu nechal nejaké potraviny.“ Protestoval Naruto. „Ale je. Pozývam ťa a to sa neodmieta, pravdaže ak by si sa nebál, že nás niekto uvidí a vyvodí si z toho nejaké závery.“ Povedal Sasuke pobavene. „A čo by si z toho mali vyvodzovať? Veď sme len kamaráti, čo idú spolu na raňajky, čo by sa aj mne zdalo trošku čudné ale to je len môj názor.“ Šomral si popod noc Naruto. Pravdaže Sasuke to počul. „Ale prosím ťa už nad tým nerozmýšľaj a poď.“ Zobral ho za ruku a ťahal ho do kúpeľne, kde ho zavrel a kázal mu aby sa poumýval, pretože mu už dochádzali nervy a bol naozaj hladný. ••• Keď sa Naruto konečne vyšuchtal z kúpeľne Sasuke ho popadol za ruku a ťahal ho do jednej reštaurácie, kde si dali honosné raňajky. Pustili sa do jedla a ani jednému neušli pohľady ostatných hostí reštaurácie. Nepozerali na nich ako na kamarátov, ale pozerali na nich ako na zamilovanú dvojicu. Narutovi boli tie pohľady po istej chvíli už nepríjemné, tak sa ponad stôl nahol ku Sasukemu a pošepkal mu. „Nepáči sa mi ako po nás tí ľudia pozerajú. Nemali by sme ísť?“ „Ako chceš.“ Povedal a v hlave sa mu už črtal skvelí plán. Keď Sasuke zaplatil a keď už odchádzali , Sasuke Naruta zastavil a pošepkal mu: „Keď už na nás takto pozerajú nemali by sme im dať na to dôvod?“ Naruto sa na neho otočil, pretože nechápal. „Čo? Aký dôvod?“ spýtal sa nechápavo ale hneď pochopil. Sasuke ho schytil za pás pritiahol si ho k sebe a tak ako v ten deň pred tým, nežne ho pobozkal. Naruto vytreštil oči, dobre, že mu z jamiek nevypadli. Ten bozk ho dostal do kolien. Bol šťastný, pretože si myslel, že Sasuke k nemu prechováva rovnaké city ako on k nemu. Možno mal pravdu možno nie. To všetko vie len Sasuke