Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Po prvýkrát v živote si poriadne prezrel Sasukeho a aj jeho postavu. Bol pekný... nie to je slabé slovo. On bol priam božsky krásny. Mohol byť nejaký človek tak fascinujúco krásny? V živote takého človeka nevidel. Ani si neuvedomoval čo hovoril. Z doučovania matematiky prešiel na Prírodopis (alebo biológia ako chcete). Sasuke ho pozoroval a nesnažil sa skryť pobavenie. Bavilo ho, že Naruto nevie čo hovorí. Bolo zvláštne vidieť , ako sa veľmi snaží nevnímať tie hovadiny čo mu Sasuke šepkal do ucha a pokúšal sa hovoriť zmyselne a ešte k tomu niečo vysvetľovať. „Ehm .... prepáč , že ťa ruším, ale neprešiel si trošku do inej témy?“ Vôbec sa nesnažil zakryť pobavenie nad jeho vysvetľovaním. „Eh???“ Naruto sa naňho nechápavo pozrel. Bol natoľko vyvedený z miery , že ani netušil o čom tu už skoro hodinu kecal. „Ja len , že si trošku odbočil od témy a teraz mi tu rozprávaš stavbu tela človeka.“ „To naozaj? Tak prepáč nejako som si to neuvedomil.“ „Nie , že by ma to nezaujímalo, ale nechcel by si mi to predviesť nejako inak?“ spiklenecky na Naruta mrkol. Ten sa ako na povel začal červenať. Už pochopil o čom hovoril. „Uf... tuším by som mal ísť radšej domov. Dnes som nejaký uťahaný.“ „Asi to bude najlepšie predsa nechceme aby si sa unavil a ešte by si mi tu zaspal a potom by sme museli spolu zdieľať jednu posteľ. Nie že by mi to nejako vadilo, ale neviem čo by si pomyslel tvoj otec keby si sa doma v noci neukázal.“ Teraz sa usmieval tak sladko, že aj lízatko bolo kyslé ako ocot oproti Sasukeho úsmevu, ktorý mal rezervovaný iba pre Naruta. „No tak to by nebolo asi práve najlepšie. Tak ja radšej asi pôjdem. Zajtra teda u mňa. Dobrú noc.“ Potichu sa vytratil z bytu, kde sa už Sasuke pochechtával Narutovmu výrazu. Chudáčik vyzeral ako keby ho práve obliali studenou vodou. Naruto domov skoro utekal. Potreboval si dnešný deň poriadne prebrať v hlave, ale nejako sa mu to nedarilo. Stále musel myslieť na to, ako bol Sasuke blízko. Bola to taká úžasná šanca ako sa nechať uniesť citmi a pobozkať ho, ale on to nedokázal. Bál sa. Príliš sa bál, že by mohol mať nejakú zlú reakciu na jeho počínanie. Zajtra sa už nebude držať na uzde. Ešte raz mu bude Sasuke takto štebotať do uška niečo, tak sa neovládne a buď mu jednu vrazí alebo ho vybozkáva do úmoru. Už to mal celkom dobre usporiadané v mysli, keď sa išiel osprchovať a išiel si ľahnúť. Zajtra ho čaká dosť náročný deň. Otec ide na nejaké jednanie niekam do zahraničia a príde až o týždeň, takže si môže to svoje terajšie citové rozpoloženie nejako usporiadať lepšie. Zaspal okamžite. Ešte aj v snoch sa mu Sasuke objavoval. Boli to veľmi.....erotické sny. Takéto sny sa mu ešte nikdy nesnívali. No ak sa nejdená o Sasukeho. Ráno chudáčik budík zas skončil na najbližšej stene. No teraz bohužiaľ už neprežil. „No nič sa nedá robiť, dneska si budem musieť ísť kúpiť nový budík Tento mi už asi neposlúži.“ Šomral si popod nos keď stál nad rozmláteným budíkom a škriabal sa vo vlasoch, ktoré mal všade. Išiel vykonať hygienické povinnosti a mohol sa vybrať do školy. Škola bola pomerne „normálna“. Ak sa teda za „normálne“ ráta aj to, že Sasuke po ňom hádzal tie najzamilovanejšie pohľady a Sakura a spol. ho zabíjali pohľadom, zatiaľ čo chalani z triedy mu želali iba to najlepšie pretože si mysleli , že spolu majú niečo viac. Lenže keď sa im to pokúsil vysvetliť, že to tak nie je iba mu povedali, že im stačí vidieť ako sa na neho Sasuke pozerá a ako sa naňho zvodne usmieva a všetko si spočítajú. Tak sa teda nepokúšal nič im vysvetľovať, iba rozmýšľal ako si o tom so Sasukem pohovorí. Škola skončila a Sasuke už čakal Naruta pred bránou školy, kde sa k nemu pripojil a išli spolu k Narutovi domov. Tam sa Naruto pokúšal Nadviazať rozhovor na tému ich údajného „ chodenia alebo vzťahu“, či ako to nazvať. „Počuj Sasuke...“otočil sa na Sasukeho Naruto, keď boli v bezpečí v Narutovom dome, kde by ich nemohli vidieť zvedavé oči zo školy. „Hmm??“ spýtal sa trošku nezaujato Sasuke. „ Ja len , že chalani v triede mi želajú všetko dobré v našom „vzťahu“....,“ Naruto rukami naznačil úvodzovky. „lenže nechápem ako dospeli k tomu, že spolu chodíme, keď my vlastne spolu nechodíme.“ Teraz to bola vlastne len Narutova dedukcia , pretože to hovoril ako keby sebe. Sasuke ho ale počul. „No a chcel by si mať niečo so mnou? Či ty si skôr na to „nežnejšie“ pohlavie?“ spýtal sa Sasuke s hraným záujmom a na dôkaz toho , že sa čuduje, zodvihol obočie. Naruto sa zas ako na povel začervenal. Teraz stál Sasuke tesne za ním a ako sa chcel otočiť aby na neho videl, ale pravdaže nevedel , že Sasuke stojí tesne za ním, takže mu padol rovno do náruče. Sasuke sa len tlmene zasmial a dodal: „Vyzerá to tak, že sa ti páčim aj ja, keď mi tu takto padáš do náruče.“ Dodal a pobozkal ho. Naruto, ktorý by teraz mohol konkurovať aj zrelej rajčine , len hľadel Sasukemu do očí a nechápal prečo sa mu nemôže brániť. Možno je to preto, že ho miluje, možno preto, že je silnejší ako on. Bozk bol nenútený, nežný, jemný, ako keby mu behali po perách motýlie krídla. V žalúdku cítil nevoľnosť. Zrazu sa mu miestnosť začala točiť a on omdlieval. Možno to bolo preto, že nemal dostatok kyslíka, možno to bolo z nepredvídaného Sasukeho rozhodnutiu pobozkať ho. Omdlel. Už nevidel nič iba tmu. Keď sa prebral, ležal na posteli vo svojej izbe a vedľa neho sedel Sasuke. Keď videl, že sa už prebral zodvihol hlavu a nežne sa na Naruta usmial a pohladil ho po tvári a jemne ho pobozkal na čelo. „Ako sa cítiš?“ „Ehm.... celkom dobre. Čo sa stalo? Pamätám si, že si ma....“ začal sa znova červenať. „Už som ti hovoril, že si rozkošný, keď sa červenáš? No rozprávali sme sa ty si mi zrazu skočil do náruče a ja som ťa potom pobozkal a ty si omdlel. To je všetko“ „Aha... No tak ďakujem za objasnenie situácie s teraz by sme sa mohli pustiť do doučovania.“ Už-už sa chcem postaviť ale Sasukeho ho jemne zatlačil naspäť do postele. „Žiadne také. Dnes vydržím bez doučovania , ty by si mal odpočívať, nechcem riskovať , že mi tu zas odpadneš v náruči.“ Sasuke sa šibalsky zasmial. „Tak dobre teda, ale nebudeš ma obsluhovať ty si tu hosť tak sa tu niekde uveleb a ja ťa obšlúžim.“ „Dobre teda.“ Sasuke si hneď ľahol vedľa Naruta a pritiahol si ho do náruče. Naruto sa už-už chcel postaviť ale Sasukeho ruka na jeho páse mu v tom zabránila. „Kam ideš? Zostaň tu so mnou. Tvoj hosť potrebuje len tvoju prítomnosť.“ Usmial sa na Naruta a znova ho pobozkal. Ten bol šťastím celý bez seba, že sa o to nemusel pokúšať sám. Spokojne vedľa seba sedeli a rozprávali sa. No moc sa nerozprávali pretože keď Naruto začal nejakú debatu tak ho Sasuke umlčal bozkom.