Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Dorazili do Sasukeho bytu, ktorý nebol prázdny. Bol tam Sasukeho brat Itachi. Nautovi sa moc nechcelo dovnútra keď vedel, že ta je Sasukeho brat. „Neboj sa on ťa neuhryzne.“ povedal so smiechom Sasuke a chytil ho za ruku a vliekol ho do svojej izby. Trochu ho to upokojilo, no nie moc. Po hodine ich prišiel navštíviť do Sasukeho izby Itachi. „Tak čo chalani ako to ide?“ spýtal sa s úsmevom. „Dobrý...“ pozdravil Naruto v rozpakoch. „Prosím ťa nevykaj mi. Pripadám si ako keby som bol od teba starší o 20 rokov. A pritom som iba o 5.“ „Tak dobre.“ Bolo mu trápne, že mu začal vykať a pri tom je od neho starší iba o 5 rokov. „No dobre. Sasuke idem do školy mám tam nejaké prednášky. Prídem asi okolo siedmej. Postaraj sa o nášho hosťa....Ahoj Naruto.“ „Jasné nie som malé decko.“ „Do....Ehm...Ahoj.“ Sasuke sa dnes nepokúšal Naruta dotknúť. Pre zmenu mu šepkal do uška.. Naruta to vyvádzalo z miery. Trepal samé kraviny. Nevedel už ani koľko je 2+2. Nešlo o to, čo mu hovoril ale o to že, jeho horúci dych bol taký .... vzrušujúci. Narutovi po tele pobehovalo veľmi príjemné mravčanie. Nechápal tomu. Ešte nikdy sa mu to nestalo. Nešlo to ovládať. Bolo to niečo .... úžasné. -Bože čo sa to so mnou deje? Kriste to snáď nie!- Konečne mu to zaplo. Konečne pochopil, prečo a mu o ňom stále sníva, prečo musí stále na neho myslieť. On ho.... on ho miloval. Prišlo to, čoho sa najviac obával. Ale nešlo to zastaviť. Ako tak na seba hľadeli Sasuke sa začal podozrivo usmievať. Nevedel , čo si má o tom myslieť. Nevedel, či sa má tiež usmiať alebo má odvrátiť zrak. Nakoniec odvrátil zrak. Začal sa strácať v hĺbke tých nádherných čiernych očí. Nechcel aby sa zas bezhlavo „zaľúbil“ do nesprávneho človeka. Síce prvý krát sa ani moc nezamiloval. Bolo to niečo ako chvíľkový pocit, že je to ten pravý človek. Nechcel aby sa naozaj zamiloval. Bolo to pre neho strašné, keď zistil, že si s neho robil len srandu a vôbec to neberie vážne. Bolelo ho to, no nie dlho. Bolesť odišla spolu s ním z mesta. Teraz mal pocit, že toto je ten správny človek. Na druhú stranu mal aj strach. Čo keby to bola len chvíľková alebo jednostranná láska? Keby ho opustil alebo by sa mu vysmial, asi by skočil z najvyššieho mosta. Boli to len predstavy, ale to nebolo po prvý krát , čo rozmýšľal ako sa rýchlo, bezbolestne a čisto zabiť. Napadlo ho, že by zjedol hordu liekov na spanie alebo by to vyriešila žiletka. Bol rád, že sa mu po nejakom tom čase zase niekto zapáčil. Páčila sa mu predstava, že by mal niekoho koho by miloval a kým by bol milovaný. No, neveril, že by ho Sasuke mal rád, pretože čo sa dozvedel od chalanov ta to neboli tie najväčšie pozitíva. Skôr to bolo tak, že Sasuke sa zaujímal len o seba a všetko okolo bolo v nejakej inej dimenzii, proste to neexistovalo. Ale na druhú stranu je dobré znamenie, keď sa už Sasuke Uchiha začal o niečo zaujímať. Takže sa mu Naruto musel páčiť, Keď si ho tak okato doberal. Nedalo sa nevšimnúť si, že sa o neho Sasuke zaujímal. Cez hodinu poslušne sedel vpredu v lavici, ale cez prestávku na neho žmurkal a usmieval sa ako slniečko na hnoji. ( to prirovnanie sa mi stráášne páči :D) Bolo strašidelné vidieť, ako sa usmieva. Ale na druhú stranu bol celkom zlatý. Nebol ako ostatok triedy, že by si na hlavu kydal 4 krabičky gélu, 2 spreje laku na vlasy, 3 tuby vosku a 1 tužidlo. Proste on bol prirodzene krásny. Bolo to ako vystrihnuté z módneho časopisu. Bol ako tí modeli čo fotili tie kraviny do dámskych časákov.