Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

Ráno už nebolo také optimistické, ako večer. Niektoré veci sa ľahšie povedia ako spravia. Bál sa, čo mu odpovie. Nemal predsa naňho toľko tlačiť aby mu povedal, čo bude ďalej. Teraz sa bude celý deň strasovať, čo mu asi tak povie. Ak povie, že ho nenávidí , tak ho to asi položí, ale ak ju povie, že ho miluje bude asi skákať meter dvadsať. Už to ďalej nevydrží. Musí sa to dozvedieť okamžite. Cestou do školy sa po neho staví a spýta sa ho, ako sa rozhodol. Aj keď musí očakávať aj zápornú odpoveď tešil by sa skôr tej kladnej. Kašlal na všetky svoje myšlienky a išiel si po odpoveď. MEDZI TÝM U NARUTA: Celú no nespal. Aj keď na chvíľku zažmúril oka, snívalo sa mu, ako sa bude jeho život vyvíjať, ak povie Sasukemu , že mu neodpustí a ako sa bude vyvíjať, keď mu odpustí. Nikdy sa nevedel dlho na niekoho hnevať. Aj keď toto nebolo len tak niečo. Síce sa mu to stalo už raz a aj spolu s tým, že mu preplo a začal sa rezať. Teraz mu to pripadá ako ten najsprostejší nápad. Nech sa stalo, čo sa stalo, už bol pevne rozhodnutý. Musí mu to povedať, nech bude jeho reakcia hocaká. Práve sa obliekal, keď vonku niekto zvonil. Pozrel sa na hodiny, čo viseli na chodbe. Bolo niečo po siedmej. Kto by takto skoro zvonil? Skoro ho porazilo, keď otvoril dvere a uvidel, kto stojí predo dvermi. Stál tam Sasuke a vyzeralo to, že ubehol celý maratón. Fučal až to bolo smiešne. Po dlhej sa Naruto rozosmial. Ten pohľad bol komický. Držal sa za brucho a z očí mu tiekli potoky sĺz. Sasuke nechápal čomu sa smeje, ale bol rád, že aj v tejto najnevhodnejšej situácii je mu veselo. Asi sa veľmi dobre vyrovnal s tou myšlienkou. Tá nedočkavosť ho zožierala. Teraz alebo nikdy. Zhlboka sa nadýchol a zatlačil ešte stále sa smejúceho Naruta do vnútra domu. Ten spozornel. Vedel, že sa Sasuke chystá prehovoriť. „Tak, som rád, že sa zasa smeješ tak, ako pred tým. Ubíjalo ma, že som nemal možnosť vidieť tvoj úsmev. Prišiel som si po odpoveď. Viem, že je ťažké niečo také odpustiť, ale keby si sa predsa rozhodol mi to odpustiť, tak ti sľubujem, žeby som ti už nikdy takto neublížil, aj keby ma to malo stáť život. Ale ak sa rozhodneš opačne, ak ti v tom nemôžem brániť. Ale chcem aby si vedel, že ťa milujem a vždy ťa budem milovať, nech sa rozhodneš akokoľvek. A ak by si chcel, aby náš vzťah pokračoval, dám ti čokoľvek budeš chcieť. Nechcem ťa do ničoho nútiť a ak máš už niekoho tak...“ Vetu nestihol dokončiť, pretože ho Naruto úplne spontálne pobozkal. Oči mal ako tenisové loptičky. Nevedel, čo vlastne čakal. Či mu jednu vrazí a pri odchode ho ešte kopne do zadku alebo ho pošle kade ľahšie, ale toto určite nečakal. Naruto si oprel čelo o to Sasukeho a zašepkal: „Ja som sa rozhodol už dávno, ale nevedel som, ako ti to povedať. Miloval som ťa už od začiatku. Problém je v tom, že ja robím unáhlené závery. Mal som si ťa vypočuť a až potom ťa odpísať. A ešte musím porozmýšľať, čo budem od teba žiadať, pretože sa ma už asi v živote nezbavíš.“ „To by som ani neskúšal. Poď už, musíme ísť do školy.“