Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

"Sasuke." ešte chvíľku neveriaco pozeral na onu osobu stojacu pri dverách. Neskôr si konečne uvedomil, čo povedal. O čom sa chce s ním rozprávať? O tom ako mu ublížil? Je na tom niečo, čo nepochopil? Alebo by chcel ešte niečo dodať? Všetky tieto nevypovedané otázky nechal bokom a čakal, čo z neho vypadne. "Tvoj otec mi volal, že s ním nechceš komunikovať. Viem, že ma neospravedlňuje, čo som ti spravil , ale myslím si, že by si si to nemal vybíjať na svojom otcovi. Porozprávajme sa ako dospelí ľudia a potom sa na mňa hnevaj. Viem, že to, čo som spravil a povedal ťa nahnevalo a zarmútilo, ale prečo si to nevybiješ na mne? Radšej na mňa nakrič ,ak ti to pomôže. Neviem, čo ti mám ešte povedať." "A ako si to mám na tebe vybiť? Vysvetli mi to. Nechápem, čo tu vlastne robíš. Ja si na otcovi nič nevybíjam a tebe to môže byť dvakrát jedno.Aj tak ťa nič okrem teba nezaujíma.A teraz prosím ťa odíď, musím sa učiť." s tým sa otočil na stoličke ku stolu a začal zúrivo škriabať do zošita písmeno za písmenom. "Tak počkaj." prešiel k stoličke, otočil si ho čelom k sebe a pokračoval. "Kto ti povedal, že mi na ničom nezáleží? Záleží a veľmi. Záleží mi na tebe, aj keď tomu nechceš veriť. Viem, že som ti ublížil svojím detinským chovaním, síce neviem či to poviem dobre ale prepáč mi. Je mi ľúto, že som ti ublížil a budem rád, keď budeme aspoň kamaráti keď už nič viac."v jeho hlase sa ozval smútok. "Nebuď smiešny. Obaja vieme, že som bol pre teba len niečo ako tvoja zábavka, preto pochybujem , že by ti na mne záležalo. Kamaráti nezostaneme." "A prečo nie?" "Pretože z kamarátstva možno vzíde láska, ale z lásky kamarátstvo asi ťažko. Ťažko by sa mi na teba pozeralo, ako si užívaš kráse dni s niekým iným. Proste by to bolelo. Radšej sa mi vyhýbaj a ja sa budem na oplátku vyhýbať tebe. Problém vyriešený a teraz už môžeš ísť." "Nikam nejdem a nemám záujem si s niekym iným užívať krásne dni. Jediný človek, s ktorým by som si najradšej užíval krásne dni si jedine ty." Tak toto ho vytočilo. Bol červený ako feferónka. Pravdaže od hnevu. "Ako to môžeš povedať?! Vraj ti na mne záleží. Ho*no ti na mne záleží. Ako ti môže záležať na niekom, kto je pre teba ako vzduch. Ja som ťa veľmi dobre počul a pochybujem, že to hovoríš z lásky." tak toto by vytočilo asi každého. (mno mňa vytočí skoro všetkoXD) Sasuke a už neudržal a teraz ziapali obaja. "Áno povedal som to, lenže keď si už počúval, mal si počúvať až do konca, až potom ujsť a podrezať si žily a vydesiť ma na smrť. Ja som totiž povedal "Je pre mňa ako vzduch...ale bez vzduchu sa žiť nedá." tak takto vytočeného, vždy pokojného Uchihu, ešte nevidel. Nezmohol sa ani na slovo, len čušal a čumel naňho ako tela na nové vráta.(tie moje prirovnania XD)Keď sa konečne prebral zo šoku, ktorý utrpel. "To že si povedal?" Sasuke sa už ako tak upokojil, aby mohol odpovedať nez toho, aby kričal. "Áno povedal a potom som za tebou utekal a zachraňoval ťa, keď si sa len tak rozhodol zabiť. Skoro som skolaboval, keď som ťa uvidel v tej kúpeľni. Viem, že to už v živote nebude také aké to bolo, ale keby si mi odpustil, tak by som sa pokúsil ti všetko vynahradiť. Teraz je všetko len a len na tebe. Rozmysli si to a daj mi vedieť. Veď vieš, kde ma nájdeš. Tak ahoj." Nemusel rozmýšľať. Všetko už mal jasné od začiatku. Už len ho stretnúť v škole a povedať mu to. Chcel vidieť , ako bude reagovať, keď mu to poviem. Chcel vedieť, či ho to poteší, alebo zarmúti.