Dimenzia, v ktorej sa aj nemožné stáva skutočnosťou

1.máj Dnes nás zadeľovali do skupín. Môj tým sa skladá z mňa, môjho „úchylného“ kamaráta Udona a tej kozy s dvoma rohami Moegi. Chcel som byť v skupine s Hanabi. Je to kočka. Asi sa jej budem musieť prihovoriť. 2.máj Fajn, dnes som skončil v nemocnici. No, nemohol som tušiť, že keď budem Hanabi baliť sa tam objaví jej bratranec. No, chytil som ju za zadok, ona sa zasmiala(veď môjmu šarmu sa nedá odolať) a zrazu PRÁSK. Posledné, čo som videl bolo ako mi ju Neji tiahne preč. Nabudúce ju radšej vezmem do lesa. 3.máj Keď som sa zobudil(ešte v nemocnici) sedela pri mne a držala ma za ruku(kiežby niekde inde) a usmievala sa od ucha po ucho. Tak som ju chytil a potiahol k sebe. Pristála mi na kolenách(trošku vyššie). Tak som na ňu žmurkol, ona sa zasmiala a vtedy keď som ju išiel pobozkať a zrazu PRÁSK. Posledné, čo som videl bolo to, ako nado mnou stojí jej otec a hovorí: „Na toto si musíš ešte počkať!“